Naši žiaci využili mesiac marec ako mesiac knihy na to, aby pozvali do školskej knižnice rodičov, prípadne iných dospelých, aby im prečítali zaujímavé príbehy, poviedky, rozprávky či povesti. V úvode každej hodiny vyučujúce slovenského jazyka a literatúry vysvetlili žiakom, prečo práve marec je mesiacom knihy, prezradili im, ako knihy vznikali a aj to, prečo je dôležité čítať.

     Medzi žiakov V. A triedy prišla p. Železníková, ktorá žiakom čítala z knihy Povesti o slovenských hradoch a zámkoch. Čítanie žiakov veľmi zaujalo a aj oni sa chceli pochváliť, ako vedia čítať. Ukázali svoje majstrovstvo čítaním ľubovoľne vybratej knihy rozprávok. Po prečítaní zahrnuli p. Železníkovú otázkami, ktoré sa týkali jej školských čias.

     Do V. B triedy ochotne prišla p. Miškufová, ktorá žiakov voviedla do sveta škriatkov svojím pekným čítaním z najnovšej knihy G. Futovej Hups, Rups a Šups. A aby nebola sama, tak sa k nej „do čítania“ pridala aj ich pani učiteľka. V ďalšej časti sa predstavili v tzv. rolovom čítaní (v tomto prípade dievčatko Amálka a škriatok Hups). V závere im žiaci spontánne a so záujmom dávali rôzne otázky. Chceli sa dozvedieť, aký vzťah ku knihám majú ich „dospelé čitateľky“. Táto aktivita sa piatakom veľmi páčila, pretože si mohli aspoň na chvíľu vymeniť úlohy s dospelými.

     Žiakov VI. A triedy svojou návštevou v školskej knižnici prekvapila p. Slezáková. Spolu s pani učiteľkou slovenského jazyka a literatúry si pripravili na čítanie najzaujímavejšie poviedky z knihy J. Rezníka Oči plné oblohy, ktorými priblížili žiakom najkrajšie okamihy z detstva M. R. Štefánika, najznámejšieho národného hrdinu. Ukážky sa žiakom veľmi páčili a na základe nich dokázali odpovedať na otázky, kde je prameň jeho pozitívnych vlastností, zdroj všestranných záujmov a hlboká láska k slovenskému národu.

     Žiakom VII. B triedy prišla priblížiť tému čítania a knihy z pohľadu dospelého p. Emília Ivanková. Je to úžasná  stará  mama žiaka z tejto triedy. Prečítala úryvok z knihy Povesti zo Spišského hradu a potom všetkých prekvapila recitovaním básní Turčín Poničan, Mor ho! a balady Žltá ľalia. Porozprávala, ako to bolo, keď ona chodila do školy a musela sa učiť na výborné známky, lebo inak by bol problém doma. Hovorila, že po návrate zo školy sa musela starať o mladších súrodencov, pomáhať okolo hospodárstva a až tak sa mohla venovať učeniu. Hovorila o veľkej láske ku knihám a o tom, že mnohé má prečítané aj viackrát. Nakoniec zarecitovala báseň venovanú matkám a ženám učiteľkám všeobecne. Všetci spoločne skonštatovali, že jedna vyučovacia hodina im nestačila a táto bude tá, ktorá sa im hlboko vryje do mysle.